Táto stránka vznikla v rámci projektu “Čo robíš sused – na návšteve s internetom”, realizovaného prostredníctvom Operačného program Cezhraničná spolupráca SR-ČR 2007-2013 v spolupráci s mestom Slavičín v Českej republike.



Hlavným cieľom projektu je zvýšenie využívania informačných technológií v prihraničnom regióne prostredníctvom vybudovania online siete digitálneho informačného obsahu. Ďalšími cieľmi projektu sú zlepšenie prístupu obyvateľov oboch zapojených sídel k informačným technológiám, zlepšenie prístupu obyvateľov k aktuálnym informáciám a udalostiam života v susednej republike, skvalitnenie výmeny informácii a zlepšenie spolupráce miestnych samospráv v SR a ČR, nadstavba systému ochrany obyvateľstva pred povodňami prostredníctvom využitia najnovších informačných technológií, podpora a rozšírenie cestovného ruchu v regióne a rozšírenie kultúrneho povedomia oboch národov


Obec Horné Srnie i mesto Slavičín ležia v tesnej blízkosti česko-slovenskej hranice. Vzdialenosť oboch sídel je vzdušnou čiarou cca 19 km.

Obec Horné Srnie je najsevernejšia obec okresu Trenčín i Trenčianskeho kraja, sa nachádza 17 km od krajského mesta Trenčín. Leží na hranici s Českou republikou, je typickou pohraničnou obcou, ktorej chotár susedí s chotármi obcí patriacimi nielen do vlastného okresu a kraja, ale aj Zlínskeho kraja.

Doklad o prvej písomnej zmienke osady Possessio seu Villa Zerny je Donačná listina z 11.júna 1439. Osada v tom čase patrila k hradu Súča, ktorý bol majetkom panstva Trenčianskeho hradu. Neskôr, v roku 1633, vypracoval učiteľ národov J.A.Komenský mapu pohraničnej oblasti Bielych Karpát, kde je aj osada SERNI.

Za začiatok organizovaného priemyselného podnikania možno považovať rok 1788, kedy sa začala výstavba sklárne. Skláreň ako aj ďalšie "fabriky" v Rajkovci (okolo roku 1800 - mlyn, píla, valcha) boli realizované počas pôsobenia rodu Ilešházyovcov v Trenčianskej župe. V roku 1883 založil taliansky podnikateľ Giovanni Batista Pisetta z Trenta v miestach terajšej cementárne vápencový lom, z ktorého dodával vápencové kvádre. V roku 1888 bola otvorená prvá železničná spojnica medzi Moravou a Slovenskom, ktorá viedla našim údolím, čím sa výrazne skvalitnilo spojenie obce so svetom. Dve murované pece na pálenie slinku postavené v roku 1895 znamenali začiatok výroby cementu v obci.



V súčasnej dobe je Horné Srnie modernou priemyselnou obcou s komplexne vybudovanou infraštruktúrou. Intravilán je chránený obojstrannou reguláciou koryta rieky Vlára. Obec má úplný rozvod plynu, vody a kanalizačný zberač spolu s kanalizačnou sieťou. Obyvateľom obce i jej návštevníkom slúžia školský areál, športová hala, lyžiarsky vlek a tenisový areál.



Město Slavičín - prvá historická zmienka o Slavičínsku pochádza z roku 1141. Podľa darovacej listiny olomouckého biskupa Bruna z Schauenburku bol Slavičín 2.júna 1256 venovaný v léno Helembertovi de Turni. V tej dobe tu bol kostol a fara, Slavičín bol mestečkom s právom trhovým, colným a hrdelným.
Pôvodná osada Mladotice i Slavičín časom splynuli do jedného oficiálneho názvu Slavičín – Mladotice, používaný až do roku 1946.

Vývoj mesta bol v minulosti ovplyvnený blízkosťou uhorskej hranice a Vlárskeho priesmyku, kadiaľ prenikali nielen civilizačné vplyvy, ale prechádzali tu vojska Uhrov, Tatárov a Turkov.

Obyvateľstvo sa väčšinou živilo poľnohospodárstvom. Z remesiel existovali len tie najdôležitejšie, i keď sa uvádza zvláštnosť medzi profesiami, a to bolo „zvěrokleštičství“, ktoré tunajší muži preslávili doma i za hranicami. Pre Slavičín a okolie mal neskôr najväčší význam rozvoj obuvníckeho priemyslu. Vznikom podniku Detona v roku 1936, neskôr s názvom Vlárské strojírny, nastal rozmach strojárenstva.

Od konce druhé svetovej vojny prešiel Slavičín rozsiahlym vývojom a v roku 1964 sa stal mestom.